BUNKY

Každý organizmus je tvorený množstvom malých jednotlivých častíc - buniek. Tie vytvárajú nielen jednotlivé telesné tkanivá, ale samé tiež produkujú mnohé chemické látky, ktoré sú pre organizmus nevyhnutné. Sú to napríklad tráviace šťavy, slzy, pot, ale tiež stavebné elementy kostí, zubov a vlasov. Všetky tieto úlohy nemôže samozrejme plniť jediný druh buniek, a preto sa rôzne typy buniek špecializujú na jednotlivé úlohy, ktoré musí organizmus zvládnuť. Bunky sa rozmnožujú delením na dve dcérske bunky. Pôvodná bunka, z ktorej pochádzajú všetky ostatné, je oplodnené vajíčko. To obsahuje všetky informácie potrebné na kompletnú výstavbu nového ľudského organizmu. Dokonca je v ňom zakódované, akú bude mať nový jedinec farbu vlasov, veľkosť a stavbu tela. Takisto jeho pohlavie. Tieto informácie obsahuje genotyp oplodneného vajíčka, polovica ktorého pochádza od otca a polovica od matky. Z tohto pôvodného základu dostáva každá bunka úplne presnú kópiu. Vlákna DNK, ktoré sa nachádzajú na chromozómoch vo vnútri jadra, tvoria genetický materiál každej bunky.

jadro bunky - obsahuje dedičné informácie

mitochondrie - sú energetickým zariadením bunky

Golgiho komplex - transportný systém bunky

lyzozómy - štiepia bielkoviny a odstraňujú odpadové látky

dezmozómy - vytvárajú spojenie so susednými bunkami

organely - súčasti bunky, zúčastňujúce sa na látkovej výmene

bunková membrána - drží bunky pohromade

protoplazma - obsahuj vodu, soli, bielkoviny, tuk a sacharidy

centriola - centrálne teliesko, má vedúcu úlohu pri delení

- polovičný genotyp – vajíčko a spermia majú iba jednu sadu genetickej informácie. Príčina – pri oplodnení splynú rozmnožovacie bunky a výsledná dostáva potom dvojitý komplet. Pritom sa zmieša otcovský a materský genotyp.

- veľkosť – bunky sú rôzne veľké. Najväčšou bunkou ľudského tela je vajíčko s priemerom asi 0,2 mm. Spermia meria asi 0,06 mm. K najmenším bunkám patria červené krvinky ktoré majú priemer 0,007 mm.

- množstvo – organizmus dospelého človeka je tvorený asi 100 biliónmi buniek, novorodenca asi 2 bilióny buniek. Bunky stále vznikajú a odumierajú, iba nervové bunky žijú tak dlho, ako celý organizmus.

Každá bunka má v organizme svoju vlastnú úlohu, preto sa tiež vyvinuli rôzne druhy buniek. Najdôležitejšie bunky, ktoré sa rozlišujú podľa svojich funkcií, sú bunky kostné, chrupavkové tkanivové, svalové, žľazové, nervové, krycie a krvné. Medzi nimi vznikla „deľba práce“, napríklad svalové bunky nevytvárajú energie, ale ju získavajú od iných buniek.

Všetky bunky majú v podstate rovnakú štruktúru:

- jadro bunky – obsahuje v génoch informácie, ktoré sa prenášajú na ďalšie generácie buniek. Tieto informácie sú zakódované do dlhej hmoty DNK, ktorá leží ako had v bunkovom jadre. Každý gén je prítomný dvakrát, aby pri delení bunky dostala každá z dcérskych buniek kompletnú sadu DNK. Po rozdelení si každá bunky opäť vytvorí svoju vlastnú kópiu.

- bunkový obal – membrána – bunky sú tvarované a  vybavené v  závislosti na rozličných úlohách, ktoré v  organizme plnia. Sú obalené bunkovou membránou, ktorá môže byť hrubá alebo jemná, priepustná alebo nepriepustná.

- vnútorné „orgány bunky“ – organely – v každej živej bunke dochádza k látkovej výmene, a preto obsahuje tzv. vnútorné orgány, ktoré sa vznášajú v rôsolovitej hmote (cytoplazme). Organely vyrábajú energiu a  súčasne produkujú, prenášajú a  skladujú všetko, čo bunka potrebuje.