SVALY
A
KOSTRA
Pohyb tela a jeho vnútorných orgánov umožňujú svaly. Sú to tkanivá
usporiadané do vlákien, ktoré majú schopnosť sťahovať sa a uvoľňovať.
Poznáme dva typy svalov: Kostrové svalstvo (zabezpečuje pohyby tela) a hladké
svalstvo (zabezpečuje pohyb vnútri tela, napr. rytmickým sťahovaním orgánov
tráviacej sústavy sa potrava posúva celou tráviacou rúrou). Pravidelným zaťažovaním
a cvičením sa svalová hmota zväčšuje, zlepšuje sa jej prekrvenie a zvyšuje
sa schopnosť svalu vykonávať väčšiu námahu. Naopak, nedostatok svalovej
činnosti vedie k ochabnutiu svalu a slabosti.
Rozdelenie
svalov do 2 základných skupín
-
Automatické svalstvo –
niektoré svaly sa nedajú ovládať vedome. To znamená, že sa nesťahujú na
základe nášho rozhodnutia urobiť pohyb, ale pracujú automaticky. Obidva
typy „nevôľového“ svalstva (hladké aj srdcové) nepretržite pracujú a zabezpečujú
také funkcie, ako sú trávenie a práca srdca – teda krvný obeh.
-
Svaly ovládané vôľou – tieto
svaly sú riadené priamo centrálnou nervovou sústavou. Len kostrové svaly sú
pod vedomou kontrolou a ich pohyb je ovládaný vôľou. Kostrové svaly sa
pripájajú ku kosti buď priamo, alebo pomocou šliach a narovnávaním
alebo ohýbaním kĺbov odpovedajú na špecifické podnety.
Svaly nazývame niekedy aj motorom tela. Predstavujú takmer polovicu telesnej
hmotnosti. Chemickú energiu premieňajú na pohyb, ktorý prenášajú pomocou
šliach na kosti a kĺby. Väčšina svalov tela pracuje v skupinách,
pričom stiahnutie jedného svalu je sprevádzané uvoľnením (relaxáciou)
druhého. Počas stiahnutia skracuje sval svoju dĺžku až o 40 percent. Väčšina
kostrových svalov je totiž upevnená na dve alebo i viac kostí prostredníctvom
väzivových šliach. Pri stiahnutí svalu sa kosť, ku ktorej je sval pripojený,
pohne. Výsledkom pohybu je potom ťah.
Príznaky
poškodenia svalu.
Poškodenie svalu (napr. po úraze) sa prejavuje bolesťou, stuhnutím a niekedy
aj zápalom a opuchom. Svalovú slabosť a bolesť môžu zapríčiniť
aj vírusové infekcie.
Čo
znamená výraz „Svalová biopsia“?
Svalovou biopsiou nazývame odobratie malej vzorky svalového tkaniva z tela
na jej laboratórne vyšetrenie, pri ktorom sa zisťujú príznaky choroby. Na
obrázku sú vľavo tenučké prúžky zdravého svalu zväčšené 5000 krát.
Každé vlákno obsahuje vlákenká (fibrily) spojené membránou. Každá
fibrila obsahuje dve odlišné bielkoviny, ktoré sú usporiadané pozdĺžne a vytvárajú
tenké tmavé pásiky (myozinové molekuly) a svetlé pásiky (aktinové
molekuly). V uvoľnenom svale sa prúžky len mierne prekrývajú, pri
stiahnutí svalu sa kĺžu jeden po druhom a tak skracujú dĺžku svalu.

Aké
úlohy plní kostra a kosti?
Telesné pohyby zahrňujú pohyby
kostry a pohyby mäkkých tkanív a telesných orgánov. Všetky pohyby bez
rozdielu zaisťuje aktivita rôznych typov svalov. Najjednoduchší kostrový
pohyb spočíva v zmene vzájomnej polohy dvoch kostí, vyvolané skrátením
svalu pripojeného ku každej z nich
a pôsobiaceho prostredníctvom kĺbu. Súčasne s tým dochádza aj k
napínaniu alebo uvoľňovaniu ostatných svalov a mäkkých tkanív ako sú
koža, šľachy a väzy. Zložitejšie kostrové pohyby zahrňujú väčší
počet kotí, kĺbov a svalov, usporiadaných tak, že dovoľujú
väčší rozsah pohybov – od zaskrutkovania skrutky až po vykonanie premetu.
Dokonca i pri tom najjednoduchšom pohybe je v akcii vždy súčasne
niekoľko svalov, niektoré z nich sa kontrahujú (skracujú), aby pohyb
spustili, zatiaľ čo iné pôsobia protikladne a ich kontrakcie bránia náhlym
a nekontrolovateľným pohybom.
Z čoho
sa skladá kostra človeka?
Kostra človeka vystužuje vnútrajšok
tela. Skladá sa z 206 kostí a predstavuje pätinu celkovej
hmotnosti. Svaly umožňujú pohyb celého tela, vrátane automatických
pohybov, napr.: srdcového tepu, pohybu čriev, či žmurkania. Svaly tvoria
viac ako polovicu hmotnosti človeka.
Kostra - podopiera telo, chráni vnútorné
orgány a umožňuje celú škálu pohybov. Väčšina kostí je spojená väzivami,
zabezpečujúcimi pohyblivosť ľudského tela.
Chrupavka
- druh spojivového tkaniva. Tvorí doštičky medzi stavcami, ktoré tlmia
nárazy, dodáva pružnosť i pevnosť kolennému kĺbu a obaľuje
konce všetkých dlhých kostí v mieste, kde tvoria kĺb s inými kosťami.
Spája aj rebrá s hrudnou kosťou.
Svaly
- existujú tri druhy svalov. Väčšinu tvoria priečne pruhované svaly
(nazývajú sa podľa vzhľadu pod mikroskopom). Sťahujú sa na vedomý pokyn
vysielaný z mozgu. Hladké svaly nie sú ovládané vôľou. Sú súčasťou
tráviaceho, močového, rozmnožovacieho a obehového systému.
Neuvedomene regulujú aj pohyb očnej dúhovky. Srdce je tvorené srdcovým
svalom, ktorý je ako jediný schopný rytmicky a nepretržite sa sťahovať.
Chrbtica
- chrbtica dospelého človeka sa zvyčajne skladá z 26 kostí, tzv.
stavcov. Je rozdelená na štyri časti: 7 krčných stavcov, 12 hrudníkových
stavcov, 5 driekových stavcov, 5 stavcov krížovej kosti a 4 alebo 5
stavcov kostrče.
1. LEBKA |
23. KRAJČÍRSKY SVAL - ohýba
dolnú končatinu |
2. KĽÚČNA KOSŤ |
24. ŠTVORHLAVÝ SVAL -
vystiera nohu |
3. LOPATKA |
25. PÍŠŤALOVÝ SVAL - ovláda
chôdzu |
4. HRUDNÁ KOSŤ |
26. VONKAJŠÍ ŠIKMÝ SVAL -
časť brušnej steny |
5. RAMENNÁ KOSŤ |
27. DVOJHLAVÝ SVAL - točí
a ohýba predlaktie |
6. HRUDNÍK |
28. PREDNÝ PILOVITÝ SVAL -
podpiera rameno |
7. VRETENNÁ KOSŤ |
29. VEĽKÝ PRSNÝ SVAL - hýbe
ramenom |
8. LAKŤOVÁ KOSŤ |
30. LICHOBEŽNÍKOVÝ SVAL -
poloha ramena |
9. ZÁPRSTNÉ KOSTI |
31. DELTOVÝ SVAL - hýbe
ramenom |
10. ZÁPÄSTNÉ
KOSTI |
32. NAJŠIRŠÍ SVAL CHRBTA -
hýbe ramenom |
11. KRÍŽOVÁ KOSŤ |
33. STREDNÝ SEDACÍ SVAL -
chôdza |
12. PANVOVÁ KOSŤ |
34. NAJVÄČŠÍ
SEDACÍ SVAL - vstávanie |
13. STEHNOVÁ KOSŤ |
35. ACHILOVA ŠĽACHA |
14. JABĹČKO |
36. JAZYKOVITÝ SVAL - státie |
15. PÍŠŤALA |
37. LÝTKOVÝ SVAL - chôdza |
16. IHLICA |
38. KOLENNÉ VÄZY
- pohyb panvy a kolena |
17. KOSTI PRIEHLAVKU |
39. RAMENNOVRETENÝ SVAL - ohýba
lakeť |
18. ČLÁNKY PALCOV |
40. VYSTIERAČ PRSTOV - otvára
dlaň |
19. PREDPRIEHLAVKOVÉ
KOSTI NOHY |
41. TROJHLAVÝ SVAL -
vystiera rameno |
20. ČLÁNKY PRSTOV |
42. VZPRIAMOVAČ CHRBTICE -
pohyb chrbtice |
21. VEĽ. SVAL BRUCHA -
spevňuje brušnú stenu |
43. ZDVÍHAČ LOPATKY - hýbe
ramenom |
22. ŠTÍHLY SVAL - otáča
dolnú končatinu |
44. KOSOŠTVORCOVÝ SVAL -
vystužuje rameno |