Hypertenzia

- abnormálne zvýšený krvný tlak, teda tlak krvi v hlavných tepnách organizmu. Tento tlak sa bežne prechodne zvyšuje pri telesnej aktivite, alebo pri duševnom strese. Priamo u človeka s hypertenziou je zvýšený trvale a to dokonca aj v kľude. Hypertenzia zvyšuje riziko mozgovej mŕtvice a tiež infarktu myokardu. Preto je potrebné vykonávať meranie tlaku pravidelne, aby sa tak možná hypertenzia odhalila a mohla včas liečiť. Pri meraní tlaku sa zisťujú dve hodnoty, ktoré sa vyjadrujú v milimetroch ortuti (mmHg). Systolický tlak (vyššia hodnota) je tlak, pod ktorým srdečná komora vypudzuje krv do aorty, diastolický tlak vyjadruje hodnota v dobe, kedy srdečné komory medzi dvoma sťahmi relaxujú a plnia sa krvou. Za hraničný krvný tlak sa označuje tlak 140/90. Vyššie hodnoty už poukazujú na začínajúcu sa hypertenziu, ktorú je potrebné okamžite liečiť. Hypertenzia obvykle dlho nespôsobuje žiadne príznaky a tak prebieha nepozorovaná až do okamihu, kedy lekár zistí zvýšený krvný tlak náhodne. Pokiaľ ide o ťažkú hypertenziu, prejavuje sa bolesťami hlavy, dusením, závratmi a poruchami zraku a sluchu. Dlhodobá hypertenzia môže spôsobiť poškodenie ľadvín, očnej sietnice, či iných orgánov.

Hypotenzia

- znížený krvný tlak. Niektorý celkom zdraví ľudia s normálne vyvinutým a pracujúcim srdcom a zdravými cievami majú hodnotu krvného tlaku hlboko pod priemerom obvyklým v danom veku. O hypotenzii, či nízkom tlaku však hovoríme iba vtedy, ak klesne na hodnotu, pri ktorej dochádza k obmedzeniu prítoku krvi do mozgu a v dôsledku toho vznikajú závrate a mdloby. Najčastejším typom hypotenzie, známe ako hypotenzia posturálna (postojová), vznikajú príznaky v dôsledku rýchleho postaveniu či posadeniu sa. Obvykle sa krvný tlak pri zmene telesnej polohy zvyšuje. V niektorých prípadoch je posturálna hypotenzia nežiaducim účinkom antidepresív alebo antihypertenzív, môže vznikať aj u ľudí s diabetes mellitus, ako dôsledok nervového poškodenia (neuropatie) ovplyvňujúceho reflexnú kontrolu krvného tlaku. Iný typ hypotenzie vzniká veľmi náhle v dôsledku rozsiahlych popálenín alebo úrazu, ktoré vedú k poklesu krvného objemu a k šoku. Akútna hypotenzia sa môže vyvinúť i pri šoku spôsobenom určitou chorobou, napr.: infarkt myokardu alebo zlyhaním nadľadvín.