KRV A CIEVY

Na žiadnom zo svojich orgánov nie je telo také závislé ako práve na krvi. A niet sa čo čudovať – krv musí plniť v organizme až sedem rozličných funkcií. Pretože všetky jej činnosti nejako súvisia s transportom rôznych látok v tele, musí sa krv udržiavať v neustálom kolobehu. Jej najdôležitejšou úlohou je zásobovanie organizmu životne dôležitým kyslíkom a naopak odvádzanie odpadného produktu oxidu uhličitého, vznikajúceho pri látkovej výmene. Ďalej prenáša všetky výživné látky zo zažívacie traktu k jednotlivým orgánom alebo ich ukladá do tzv. „skladov“, ku ktorým patria napríklad tukové vankúšiky.

Krv okrem iného zodpovedá aj za odstraňovanie odpadov, čiže prenos odpadových látok, vznikajúcich pri látkovej výmene vo všetkých bunkách tela do orgánov, ktorými sú potom z tela vylučované. Ďalej sa krv podieľa na udržovaní stále rovnakého zloženia rôznych telesných tekutín v bunkách a orgánoch a takisto má dôležitú úlohu pri regulácii telesnej teploty. Ako posol prenáša hormóny zo žliaz, ktoré ich produkujú, do často i značne vzdialených cieľových orgánov. A napokon je krv hlavným pilierom obranyschopnosti organizmu.

Červených krviniek (erytrocytov) je v krvi najviac a dávajú jej tiež charakteristickú farbu. Muži majú v každom kubickom milimetri krvi okolo 5 miliónov erytrocytov, ženy iba 4,5 milióna. Erytrocyty prenášajú kyslík medzi pľúcami a orgánmi a naopak z buniek orgánov odvádzajú kysličník uhličitý na vylúčenie. Na prenose kyslíka sa rozhodujúcou mierou podieľa červené krvné farbivo – hemoglobín. Červené krvinky žijú asi 120 dní. Kostná dreň ich teda musí každú sekundu vyprodukovať asi 2,4 milióna, aby ich celkové množstvo v tele (asi 2,5 bilióna) zostávalo neustále zachované.

Zdravý človek má v každom kubickom milimetri krvi 4 500 až 8 000 bielych krviniek (leukocytov). Toto číslo sa však po jedle môže značne zvýšiť. Preto sa má krv na vyšetrenie počtu bielych krviniek odoberať zásadne na lačný žalúdok. Biele krvinky rozpoznajú a ničia choroboplodné zárodky, ktoré vnikli do tela, rovnako ako aj rôzne iné cudzorodé škodlivé látky – napríklad jedy. Zvýšené množstvo bielych krviniek upozorňuje na nákazu alebo zápal.

Poslednou skupinou krvných buniek sú krvné doštičky (trombocity). Sú zo všetkých krvných buniek najmenšie a  veľmi rýchlo sa rozpadávajú. V jednom (mm3) ich je asi 0,15 až 0,3 milióna. Úlohou krvných doštičiek je spolupôsobiť pri zrážaní krvi a pri rýchlom uzatváraní poranených ciev, aby nemohlo dôjsť k vykrvácaniu. Krvná plazma obsahuje 92 % vody. Zvyšok tvoria bielkoviny, tuky sacharidy a minerály.

Rakovina krvi nazývaná leukémia sa prejavuje väčšinou značne zvýšeným počtom bielych krviniek. Keďže tie nadbytočné (produkt chorobne zmenenej kostnej drene) sú funkčne bezcenné, dochádza k  zlyhaniu obranyschopnosti organizmu. Krvné zrazeniny sa vyskytujú najmä v skôrnatených tepnách. Tento stav môže ľahko viesť k srdcovému infarktu, mozgovej porážke, alebo k pľúcnej embólii, ak v niektorom z  vedených orgánov dôjde k upchatiu krvných ciest. V tele dospelého človeka koluje asi 5 až 6 litrov krvi. Náhla strata i celého litra krvi život neohrozuje. Preto ani darcovstvo krvi (0,5 l) nie je škodlivé. Väčšie krvácanie však musí byť rýchlo vyrovnané transfúziami, pretože ak je strata väčšia ako 1/3 celkového množstva kolujúcej krvi, postihnutý je priamo v ohrození života.

Krvné bunky sa transportujú plazmou, ktorá neustále koluje v  našich cievach. Krvné bunky rozdeľujeme na tri hlavné skupiny – červené a biele krvinky a krvné doštičky. Každá z týchto skupín plní v organizme odlišné, špecifické úlohy.

1. Červené krvinky (erytrocyty)

2. Biele krvinky (leukocyty)

3. Krvné doštičky (trombocyty)